Volanie o pomoc motoristu v núdzi vypočuje asistenčná služba

Je tu. Očakávaná, vytúžená, zima. Vonkajšie teploty už padajú k nule, jasná nočná obloha veští mrazy, ešte aspoň pol metra snehu na našich lazoch a bude to jedna rozprávka. Túto zimu už mám naplánovanú, čaká ma s kamarátkami lyžovačka v Alpách. Cestu budeme merať mojím diaľničným šípom. Ako inak, náramne sa teším. Na mape mojich cestovateľských zážitkov už je zapichnutá červená vlajočka v meste Kaprun.

Pri cestovaní autom som si tak nejako myslela, že kým auto chodí, nerachotí, skrátka ide bez problémov, bude pohoda. S povinnou výmenou pneumatík z letných na zimné som zašla do môjho servisu. Stačilo spomenúť, že sa chystám na mojom tátošovi do rakúskych Álp, technik mi prezrel auto, či takú cestu zvládne bez problémov. Pri tej príležitosti som dostala školenie o mimoriadnych situáciách, ktoré môžu nastať a ako ich riešiť. Po technickej stránke, keď niečo prestane fungovať, nie som MacGyver, ktorému na opravu čohokoľvek stačí švajčiarsky nožík.

Na náhodu sa nečaká

Najazdila som už vyše 140 000 kilometrov, čo je pre “kilometrových milionárov” len kvapka v mori. Pre mňa sú to ale moje doterajšie cesty za prácou, povinnosťami, oddychom, zábavou a zážitkami. Prežila som už vybitú batériu, aj defekt na diaľnici a vymenila niekoľko áut. To posledné mi rozbila náhoda, keď som prešla diviaka. Z môjho obľúbeného žihadielka zostala len kopa smútku. V tú osudnú noc to bolo po dlhom čase opäť, kedy som potrebovala pomoc na cestách.

Bolo to krátko pred polnocou, keď som sa vracala z náročného dňa v práci. Ten deň sme dokončovali veľký projekt pre nášho dôležitého klienta. Zvyčajne chodievam dlhšiu časť cesty do veľkomesta vlakom, ale tentokrát som potrebovala byť mobilná. Domov som to mala už len asi 15 kilometrov. Domov by som došla bez problémov, keby nebol z priekopy vybehol menší diviak. Hneď som tlačila brzdový pedál, ale ubrzdiť som už nestihla.

Diviačisko sa mi oprel do predného nárazníku, kapota sa zaraz zhrnula, okamžite zostala tma. Svetlá sa rozleteli na framforce. Brzdy som šliapala až na podlahu. Našťastie som sa udržala na ceste. Zviera odhodilo kamsi do priekopy. Nešla som rýchlo, ani airbagy nevystrelili, ale prekvapilo ma, že aj napriek tomu, že som šla asi 80, zrážke som sa nevyhla. Protiidúce auto ani nezastalo, dokonca ani to, čo išlo hneď za mnou.

Vodič v kaši, auto na odpis

Zostala som v tej chvíli celkom sama. Stála som pred rozbitým autom v reflexnej veste. Tmu rozrážali len smerovky. V mobile som ešte roztrasenými rukami vylovila číslo na asistenčné služby pre motoristov. Kým prišla posádka odťahovej služby, prešlo niečo vyše pol hodiny. Toto moje žihadielko doslúžilo po siedmich rokoch. Spokojne ma vozievalo k rýchliku a domov po celé tie roky. Oprava nepojazdného čerta trvala skoro dva mesiace, kým sa podarilo zohnať všetky diely. Odniesli to našťastie len plechy a plasty s výplňovým polystyrénom a samozrejme chladič vhodný do zberu.

Asistenčná služba sa o všetko postarala, doviezli mi auto domov a pomohli zatlačiť do garáže. Pomoc asistenčnej posádky som potrebovala už viackrát, ale tento raz to bolo ozaj vážne. Ešteže v tú noc nemrzlo, bola len „zima“. Volať známym nemalo príliš cenu, buď boli na nočných alebo spali a hlavne poznáte ten pocit - dokážem sa o seba postarať sama! Navyše, ak by som auto nechala ťahať, mohlo by sa poškodiť ešte viac. Už aj tak bol celý predok roztrieskaný na márne kusy.

Aké výhody mi poskytuje asistenčná služba

Čo sú asistenčné služby som sa pri chodení do autoškoly nedozvedela. Pri podpisovaní môjho prvého povinného zmluvného poistenia to bolo čosi, čomu som príliš neverila. Ako sa ale hovorí: „Život ťa naučí.“ Kto veľa šoféruje, sám vie, čo všetko sa môže prihodiť a kde všade sa môže ocitnúť. Čo sú asistenčné služby, som už veľakrát čítala, ale o čom sú, to som zistila, až keď som ich pomoc skutočne potrebovala.

Spoliehať sa na okoloidúcich šoférov nie je práve to najlepšie riešenie. Niektorí zastavia, pomôžu pri najhoršom, iní ale môžu byť vypočítaví. Keď sa mi stala príhoda s diviakom, veľmi som sa bála, aby nezastal niekto zlý, kto by ma okradol alebo ešte horšie. Predsa len, sama uprostred cesty, zľava les, sprava pole a najbližšia dedina tak 7 kilometrov.

To je asi prvá výhoda asistenčnej služby. Všetko je zaznamenané, posádky sú preverené, je na nich spoľahnutie. Tieto istoty mi nikto nevyhovorí. Asistenčná služba vyrieši odťah či už do servisu alebo domov. Pomôžu nielen pri nehodách, ale aj pri banálnej poruche, pre ktorú auto prestane poslúchať. Snáď nezostanem niekde visieť, alebo by som sa mala vliecť päťdesiatkou?!

Aj keď po prvý raz, ale bez stresu a paniky

Prvý raz som s asistenčkou prišla do kontaktu pri vybitej batérii v Bratislave. Zabudla som vypnúť svetlá, stačilo pár hodín nakupovania a auto zostalo bez duše. Zavolala som im, prišli, zmerali, nahodili káble, naštartovali a už som drala pneumatiky domov.

Zima býva nevypočitateľná. Ešte, keď som mala svoje prvé cvičné auto, starú Felíciu, zamrzli mi zámky, nevedela som sa dostať dnu. Vtedy mi tiež pomohli. Asistenčné služby sa hodia aj pri ťažkom defekte. Môj brat si kúpil veľké rodinné auto. Jeho sedemmiestny „Cruiser“, ako ho volá, nemá v kufri miesto na plnohodnotnú rezervu. Je tam len nejaká lepiaca sada s penou. Neviem, ako by opravoval defekt pri rozdriapanej pneumatike. Keby sa to stalo mne, penu asi nechám v kufri a volám rovno asistenčnú službu.

Technici vedia ako riešiť kopu situácií, o ktorých sa mne ani radšej nesníva. Nie som typ, ktorý otvorí kapotu, opraví motor a letí ďalej. Moje kamarátky už tiež zažili vybité baterky, nepríjemné defekty, ale aj prázdnu nádrž v ten najnevhodnejší okamih. O poruchách ani nehovorím.

Odkedy sú dostupné asistenčné služby, poruchy a nepríjemnosti na cestách zvládame bez stresu a paniky. To platí aj pre chlapov, už na nich nemusíme toľko nakričať, keď náhodou niečo na aute počas cesty prestane fungovať. Našťastie, naše novšie autá sú už o väčší kus spoľahlivejšie ako tie veterány, na ktorých sme jazdili ešte pred pätnástimi rokmi, hoci tie sa dali opraviť aj na ceste, stačila sada kľúčov.