Čo je nového v mojej kuchyni: nátierky a lievance

Môj dlhotrvajúci zlozvyk je, že sa k vybraným témam vyjadrujem až nevhodnou okľukou, akoby som z Nitry do Bratislavy šiel cez Svidník. Dôkazom je aj tento možno zľahka filozofický úvod, s nádychom konšpirácie. Späť teda k navonok triviálnej, ale zato k veľmi príjemnej činnosti, a síce k jedeniu dobrôt. Najprv niečo o mne…

Konzervatívny stravník

Vyrastal som v dobe, keď sa bez nejakého hlbšieho zamýšľania jedlo všetko. Slovenská kuchyňa, to je hlavne mäso a mäsové výrobky, chlieb, vajcia, syry. Na vegetariánov sa pozeralo ako na akúsi sektu odpadlíkov, ktorá sa odtrhla od hlavného prúdu. Je úsmevné ako sa to behom niekoľkých rokov otočilo. V dnešnej dobe človek, ktorý často jedáva šunky, salámy a naopak zeleninu len sporadicky – zároveň nejedáva rôzne kaše a vajcia nekupuje z voľného chovu – je považovaný za nezodpovedného a pomaly sa ocitá na periférii spoločnosti.

Keď som začal bývať sám, nepotreboval som žiadne poučky a osvedčené diéty, aby som vedel, že najlepšia je zlatá stredná cesta bez extrémov. Mäso som jedával tri či štyrikrát do týždňa, prekrýval to rybami, cestovinami, snažil sa robiť si zeleninové šaláty. Občas nejaká pizza v podniku, či rebierka pri pive s kamarátmi. Žiadny prepnutý stravovací guru, ale ani vyvrheľ, čo hádže do seba bez rozmyslu nezdravé šmakovky.

Manželka a milenka

Chlieb a oriešky. Zo sortimentu, ktorý poskytujú naše supermarkety, sú práve tieto dva produkty mojimi opornými bodmi v bežnom dni. Dúfam, že dámy sa pri použití takejto metafory neurazia. Chlieb je jednoducho základ môjho jedálnička. Tvorí hlavnú, ak nie jedinú časť mojich raňajok a večerí. S maslom a šunkou navrchu. Taktiež cením dobré nátierky. Pri pokuse o žart napíšem, že ochutený chlebík je môj „každodenný chlieb“. Potrebujem ho k životu a je pre mňa nenahraditeľný – čiže akoby manželka.

Potom sú na scéne oriešky. Pistácie, arašidy a hlavne kešu. Čas od času neodolám, kúpim si balíček a s pôžitkom ich chrúmem.„Oriešky sú určite zdravšie ako čipsy“, je môj alibistický argument, keď si ich hádžem do košíka. Nejedávam ich na dennej báze, ale moje chvíľky s orieškami si neskutočne užívam a oddávam sa pôžitkom – čiže akoby milenka.

Ak už dôjde k takej situácii, s nadhľadom môžeme poznamenať: v reálnom živote sa človek snaží manželku a milenku skôr držať od seba, tak aby sa nikdy nestretli. Ja som sa moje metaforické ženy snažil spojiť a úspešne.

Všetci predsa poznáme arašidové maslo... Keď si ho nahusto natriem na krajec chleba, tak si krochkám blahom ako bavorský princ na hostine. Svoj repertoár som však rozšíril aj o kešu pastu, ktorú mi ktosi poradil. Na chlebík tiež pasovala skvelo. Jednoducho povedané, táto kolaborácia fungovala, k mojej nutričnej aj chuťovej spokojnosti.

Skutočná manželka

S mojou “reálnou” manželkou som sa zoznámil v práci. Čiže pre dnešnú dobu také klasické stretnutie muža a ženy. Žiadne filmové náhodné drgnutie do seba pod eifelovkou a zahladenie si do očí. Najprv sme boli len kamaráti. Rozumeli sme si. Bola strelená ako ja, navyše veľmi spoločenská. Keď u seba doma usporadúvala menšie párty, všimol som si, že pri príprave občerstvenia rada experimentovala. S obľubou skúšala niečo nové. Keď sme sa dali dohromady a začali spolu žiť, preniesla časť tohto svojho experimentovania aj na mňa.

Presnejšie povedané, postupne sa trochu inovoval môj jedálniček. Začali sme si variť rôzne prívarky, čo samo o sebe nie je až taká divočina. Ale postupne som sa pristihol ako jedávam bulgur s hráškom a kukuricou, qouinou, ovsené vločky na raňajky, mandľové mlieko, lievance s pistáciovým krémom… Pribudla aj kurkuma, ktorá doslova vytuningovala každé jedlo. Dokonca sme zašli na africké trhy v našom meste, aby sme ochutnali ovocie, ktoré u nás bežne nie je dostať. Uvedomoval som si, že ríša pokrmov vie byť veľmi rozsiahla, rozmanitá a nemá žiadne limity. Najväčšie prekvapenie ma však ešte len čakalo.

Prekvapivé novinky

„Stále do seba džgáš len ten svoj chleba“ prekvapila ma raz manželka výčitkou, ale zatiaľ so žartovným podtónom.„Vieš predsa že v tele kvasí a potom človeka nadúva. Navyše ho prifarbujú karamelom, čo je zas len cukor, ten je všade“ rozohnila sa Katka už menej žartovným podtónom.„Pozri mám pre teba novinku“ konečne víťazoslávne odkryla pointu svojho ataku moja milovaná. Vytiahla dva štýlovo vyzerajúce sklenené poháre. Vyzerali ako obal od luxusnej pomády hollywoodskeho kaderníka hviezd.

„Mandlové maslo? Kešu krém? Ty teda vieš ako na mňa“, dvoril som jej. Hneď som si nabral lyžicou z oboch.„Veeeľmi podnetné“ snažil som sa vysúkať nejaké neobvyklé slovo, ktoré by podtrhlo fakt, ako veľmi chutilo.„Ty si celý podnetný“ returnovala manželka.„Máš tam kvalitné tuky, všetko z prvotriednych surovín. Poskytne ti to plnohodnotnú výživu a nijako nezaťaží tvoju organizmus. Žiaden lepok ani konzervanty, tú nasladlú chuť obstaral kokosový cukor. Práve máš v ústach more zdravia. Keď si to dáš na ten tvoj milovaný chleba, zneutralizuje to jeho negatíva“ podujala sa na vyčerpávajúcu prednášku moja novopečená výživová poradkyňa.

Musím však uznať, že tieto novinky sa mi veľmi pozdávali. Bol som rád, že opäť skúšam niečo nové a navyše všetko nasvedčovalo tomu, že aj prospievajúce môjmu organizmu.